3. Baranovičová Eva  -  história do roku 1929

 

Ukážky starých rukopisov.

 

Rukopis z roku 1599 – obrázok č. 4.

 

Rukopis z roku 1648 – obrázok č. 5.  ( v latinskom znení )

– obrázok č.6.   ( v slovenskom znení )

 

Obsah : Výsadná listina grófa Fr. Nadásdy pre dedičov troch bratov Drianových

             Z Lubiny, že sú oslobodení od poddanskej roboty a od poplatkov.

 

 

 

 

Rukopis z roku 1852 – obrázok č. 7.

 

Obsah : prijímanie do „Mlynárskeho cechu“ v Čachticiach višňovského obyvateľa.

 

 

 

 

Rukopis z roku 1880 – obrázok č. 8.

 

Obsah : kúpna zmluva.

 

 

 

V 19. storočí za Rakúska – Uhorska plnú moc v úradoch mali v rukách

cisársko – kráľovskí úradníci, sídliaci v župných a okresných mestách.

     Obec Višňové patrila pod kúriu Nové mesto nad Váhom spolu so všetkými priľahlými obcami. Úradnú agendu vykonával t. zv. cís. – kráľ. komisár, ktorý prípisy – týkajúce sa jednotlivých obcí posielal po „kurierovi“ na koni. Kurier odovzdal list richtárom v obci.

     Ukážka a spôsob – ako sa vybavovala vtedy agenda. Niekoľko citovaných úradných prípisov z administratívnej knihy, ktorá bola v úschove na starom obecnom dome vo Vaďovciach. Doslovne citované a odpísané pravopisne a štylizačne.

     Prípis 1. – Písané 5. marca 1851 v Novom Meste nad Váhom.

 

 

Pozdravení Richtárom !   1.

 

     Veľmi mi je lúto, že rozkaz P.C.K. Vládneho komisára Pána Nándory Jána ešče dňa 27. febr. t. r. pod Numer 253 vidaní a skrz mňa 12. febr. na všetkých Richtárov v mojem okresi sa vinacházaicich vislaní, v kterém obíraní Húsenic sa ľudom nakladá, a predsa do včulku rozkaz prísni sa neviplnuje, - z ohledu teho sem presvedčen, a prinútení ešče jedenkrát všetkím Richtárom v Novomeskem okrese sa vinacházaicim prísne naložiť, abi ve svích obcach hnedki vihásili a lud napomenuli, že bi Húsenice, od dnešného dna rátaice za 14 dní neomilneze svích stromov poobírat nezanechali, lebo ten, kterí se opováží rozkaz prestúpit, no ten že trestaní bude, tež každí jeden Richtár s povinnosti takému nedbanlivému rozkaz neviplnnícemu Obivatelovi na jeho utrati obrat Húsenice dá, mne ale takového darebáka oznámit povinní bude, abi tenže prestupník podľa zásluhi trestán bit mohel, čo kdiž Richtárom k pilnému vikonaní nakladám

           zústavám v Novom Meste

                              dne 5. Martiusa 1851

                                                 dobre praici

                                                                Liszy Karol

                                                                C.K. komisár

 

 

Pozdravení Richtárom    2.

 

Ponevač nemoc Lichvi Rožnej okolo Trnavi celkom prestala, steho ohledu sa vúbec známo činí každému jednému, že jarmek na 25-ho t. m. sa na Lichvu, a kožu surovú neomilne držat bude, na kterí všetci tí, kterí s predpísaníma passi, jak už pred pár dní oznámeno pasom zaopatrení budú – do jarmeku Lichvaceho bez prekážky íst možu.

     Ano též sa požaduje – abi na takovem nelen Richtár s Notarusom, lež aj k tomu zdravotní teliec podpísaní bit musa, rozumne též s pečatku Obecní pas ptvrdení bit má .

 

Na vedomo sa dáva též všetkim tím, kterí ze surovima kožami handlujú, že bi spasi zaopatrení boli, a síce všetkích koží na jarmek vozícich, aneb nosícichpočet dovedna popísaní bol, inače kto si rozkaz narídení vyplnit zamešká, do jarmeku pripustení bit nemúže.

     Co kdiž ku vyplnení nakladám zustávam

                    v Novom Meste  dne 12- ho Apríla 1851

                                                dobre preicí

                                                          Liszy  Karol

                                                c. k.  administrátor

 

 

 

Pozdravení  Richtárom !   3.

 

Rozkaz je od vrchnosti abi sa hradské cesti čo najskôr do lepšieho stavu uviedli, stého ohledu nakladám, abi v buduci tíden na Stredu a na Štvrtek, t. j. na 17-ho a 18-ho t. m. p. Richtári niževipísaní kompetenciu vozov a peších Ludí na vivážaní čachtickej hrackej, cesti neomilne ustanovit nezameškali

                                        a síce :

                                                   Vagyóc  10 vozov, a 8 peších

                                                   Viššnó     5 vozov,    3 peších

Též dokladám, aby vipísané obce na túže Štrkuvačku, né rožnú Lichvu – lež jedine s Konma prišli, jestli volakerá obec bi natolko koní nemala, bude povinná sebe zinšej obce najat. Až bi nekterá obec svoju Competenciu vozov aneb peších Ludí neustanovila, za takovú neposlušnost ten kterí rozkazi svého p. Richtára nezachová veľmi trestaní bude – robotu, ale jemu viznačenú okrem trestu vibavit si musí.

                         V Novém Meste

                                              dne 13- ho Septem. 1851

                                                                Liszy  Karol

                                                                  c. k. komisár.

 

 

 

 

Pozdravení Richtárom zvenku viloženim !    4.

 

Ja sem tak včerajší den, jak aj dnešní den na Hrackú Čachtickú višel vtej umisli, že Competencie obcam naložené už dokonale vivezené a rozhrnuté nájdem – ponevač juž vidím – že Rozkazi  Obce viplnuvat zameškávajú, Steho ohledu sem prinútení ostatnikrat P. Richtárov napomenut abi budúci vuterek cesti Čachtickej Competencie dokonale ze štrkom vivezená bola, a síce pri prítomnosti P. Richtára a jedného prísažného z každej obce – inačej jestli rozkaz moj viplnení nebude, ja tedi do tej obce Která svoju povinnost neviplní Excelenciu Vojenskú od mojej vrchnosti vižadam.

     Ja v Novom Meste dne 20 Septembra 1851

                                                 Liszy  Karol

                                                 c. k. komisár

 

 

 

V méne Ochozí Novomeskej c. k. komisára !     5.

 

Zvenku vipísanich Obci P. Richtárom dáva sa na známosť, že budúci tíden v pondelok držaná Licitácia na Meskom dome, na kterej Licitácii budú sa predávat všetki pozústalé veci v kasárni Vojenskej- dvema rokmi tu V novem Meste pre vojsko zrídenej – a síce pár sto tažkich kobercov, pár sto vojenskích postelí, plachtí a žochov na Slamu, Stoli Lavice fogaši Lampi a všeljaké ku kasární potrební – rád kterížto termin preto so Všeobecnú známost uvozuje, abi tí občani, kterí bi snad néčo s predepsanich vecí kúpit mínili, na predoznámení Termin Sem do Mesta prijit mohli, a preto p. Richtárov méne víš Cteného p.

c. k. Komisára níže podepsaní zúctivosti požadujú, bi Termin ten vobcí svojich vihlásit dat rozkázali.

        V Novom  Meste  dne  6-ho Oktobra 1851

                                      ( nečitateľný podpis )

                                   NovoMeskí  Richtár.

 

 

 

 

Najvišša vláda C. K:         6.

 

poznoveč milostive nakladat ráči, abi v dni nedelné a svátečné Sklepi a Šenki vždy zatvorené okrem pekárskich sklepov – a sklepíkov, kterí kavu cuker a jiné rozdrobnosti predávajú celí den zatvorené držali – posledné ale spomenuté len do 9-tej hodini ranajšej, totižto dokav pobožnosti v Chrámech Božích sa započnú – otvorené držané boli – inač prestupníci Rozkazov tíchto na penažitú aneb i voikoličnostach pritrafenich aj záreštom trestaní budú – pak kterížto rozkazom pilne vikonán p. Richtárom. abi o vec nábožnú túto spravedlive pečovali prisni dohled nakladám.

              Od  c. k.  komisára

                     Novomeského.

 

 

 

 

Pánom  Richtárom zvenku doloženim !      7.

 

Dne 30-ho aprila pod číslom 591 vidaních najvišších rozkazov – Pánov Richtárov napomínam a upamatujem – abi na všetkich cudzích bludákov bedlive

pozorovat, jako aj do svej vlasti hnacích šupom Urlábnikov idúcich pozorovali.

Ku kterému cílu tu pripojené Exempláre téhože náhleho hrdelného Sudu a síce

do Starej Turej 4, Do Lubine 2, do dolnich a horních Bzinec a Hrušového 3,

Krajného, Kostolného a Vagyoviec 6, a obci Višnyovskej jeden tak odesílam abi po takovém poučineném vihlásení običejné místo vivesit dat nezameškali,

Č kdiž nakladám zustávam

                            V Novem  Meste  dne  7-ho Januara 1852

                                                                  C. K. Okolní  komisár.

 

 

 

 

 

Pozdravení  P. Richtárom !        9.

 

Budúci tíden na Pondelok ráno t. j. dne 29-ho t. m. bude povinní každí

P. Richtár ze svojej obci nasledujúci počet vozov a peších ludí na štrkovaní hrackej cesti Čachtickej, a očistenie priekopp pod tažkím odpovedanim

ustanovit a síce :

                           Obec  Vagyóz – 20 vozov a 60 peších

                           Obec  Viššnyó (Višňové) – 10 vozov a 30 peších.

Vozi títo musia bit na dva dni vichistané – áno aj dobríma Košinami zaopatrené a peší ludé jednak z motikami, druhí z Rílami a tretí z lopatama zaopatrení a též tak vichistaní, abi mohli dva dni dokonale vibavit. Títo vozi – ako aj peší vpondelok a vuterek Robotu vibavia – Domov sa prepustá a na Stredu a na Štvrtek P. Richtári zase tú samú competenciu vozov a peších na tu samu hracku cestu vistrojá, každá Obec k tímže Robotníkom svojich hajtmanov višle, s kterích jeden pri Kopáčoch druhí ale pri vozch zustavat musí – a každí P. Richtár naloží

tomu Hajtmanovi, abi štrk ne po celej Hrackej ceste roztrásal, lež do hrobov zvážat dal, a síce : Od Čachtíc iduce na leví bok.

                           Co  kdiž  ku  pilnému  vikonaní  nakladám

                                      zustavám

                                                     v Novem  Meste

                                                        dne  25-ho Augusta 1853

                                                                          Liszy v. z.

                                                                          C. K. Okolití komisár.

 

 

 

 

 

 

 

HOSPODÁRSKE  A SOCIÁLNE POMERY  OBCE

 

Z vyhorením a zrúcaním sa hradu – ako aj s rozpadnutím feudalizmu – život niekdajších poddanských obcí sa pomaly pretvaroval. Išlo to veľmi ťažko , lebo vládnuci Maďari v bývalom Uhorsku –z čiastky aby zabránili vývoju Slovákov – usilovali sa v podobe veľkostatkov aspoň zbytok feudalizmu zachovať, aby tak i v politickom živote mohli viesť prvenstvo v celej krajine. O dedinky a dediny sa páni vôbec nestarali, len výberčí daní, alebo tzv. exekútori prichádzali na návštevu.

     Do tohto ťažkého života zapadá i život Višňovanov. Malá dedinka, vtiesnená medzi horami, nemala ani cestného spojenia.Často sa stávalo, že cesta do Nového Mesta nad Váhom – vzdialená 11 km – potrvala často 5až 6 hodín a viedla zámockým vrchom cez Čachtice.

     Teda ťarcha života doliehala na občanov jak po stránke hospodárskej, tak po stránke kultúrnej veľmi kruto. Malý kopcovitý, málo úrodný chotár nevládal uživiť občanov, preto títo „ – hnaní žitia nevôľou...“ hľadali obživu ako sezónní robotníci po blízkych a ďalších veľkostatkoch. Takéto boli v Novom Meste nad Váhom, v Beckove, okolo Piešťan a Vrbového. Mnohí sa vysťahovali do USA, kde ich väčšina aj zostala.

     Ale malé zárobky ani tak nestačili na denné potreby mnohodetných rodín, preto si zarábali tým, že chovali viac kusov rožného dobytka pánom z Mesta a dajaký ten odchovaný kúsok sa mu ušiel. Samozrejme, že dobytok sa vypásal

po okolitých vŕškoch.

Ktorí občania nechovali lichvu, siahli k domácemu priemyslu – pleteniu košíkov ( slamienok ), ktoré roznášali po okolitých obciach, alebo po jarmokoch a trhoch v blízkych mestách.

     Vtedajšia výstavba obce bola jednoduchá – nepálená tehla,hospodárske staviská väčšinou z kameňa sú ešte i podnes zachované, na domoch maličké okná a strecha pokrytá slamou. ( Ukážky v albume – zachované ešte podnes staviská – obr. č. 1. )

     Cirkevne patrila obec k matkocirkvi ev. a.v. v Kostolnom – neskoršie do Nového Mesta nad Váhom, kam patrí i podnes.

 

 

Chotár  obce

 

     Chotár obce čo do veľkosti by bol dostatočný k uživeniu občanov, keby prevažnú väčšinu netvorili holé, výmoľovité stráne,kde sotva nájde dostatočnú výživu ovca, lebo koza. Niekdajší feudáli dali hory vyrúbať a o výsadbu sa málo,

alebo vôbec nestarali, následkom čoho ostali strmé stráne holé, odkiaľ úrodnú zem voda dávno odniesla. Takéto sú napr. Holé vrchy, Suchý dol a iné.

  

Ornej pôdy je asi 150 ha. Táto výmera pôdy ťažko mohla uživiť okolo 320 duší počítajúcich v obci, preto ako už bolo spomenuté – veľká časť Višňovanov bola nútená chodiť na sezónne – žatevné práce.

 

 

 

Prvá  svetová  vojna

 

     Tichý nenáročný život občanov vyrušila prvá svetová vojna v r.1914, kde za „cisára pána“ musel nastúpiť vojenskú službu každý vojopovinný občan. Ženy, starci a deti ktoré ostali doma ťahali jarmo ťažkého – biedneho života. Túto biedu a nedostatok zväčšovali stále „rekvirácie“ a bezohladné vykonávanie úradovania notára – Maďara.

     Richtárom bol vtedy Juraj Jakáb.

Bralo sa a rekvírovalo obilie a iné potraviny pre vojsko, nepomáhal ani plač matiek a nárek malých detí.Nariadenia museli byť prevedené, Bola síce možnosť sociálne slabším poskytnúť t. zv. válečnú podporu v niekoľkých korunách, ale

„urodzený pán notár“ vymohol často podporu tým, ktorí mohli dať slušné „vačkové“. Nie div teda, že pán notár nečakajúc návratu frontových vojakov

zmizol z notárskeho sídla, z Kostolného, kde obec patrila.

     Krvavá – prvá svetová vojna i z tejto malej obce vzala svoje obete. Nevrátili sa nasledovní :

                        Ján Vták

                               Martin Bača

                                           Samuel Kozár

                                                        Ján Drobena

                                                               Libor Feranec

                                                                         Adam Kováčik

                                                                                    Pavel Knap

                                                                                              Pavel Pavlech

                                                                                                        Ján Vták

 

     Po vytvorení prvej Československej republiky v roku 1918 celý národ Čechov a Slovákov jasal radosťou, že bude koniec jak národnostnému tak i politickému útlaku. Radovali sa i Višňovania, lebo život ich po každej stránke – jak hospodárskej i kultúrnej sa rýchlo menil. Zakupujú sa nové modernejšie hospodárske stroje, ako pluhy železné brány a iné – čo donútilo miestne obyvateľstvo pôdu lepšie obrábať. Zvýšil sa chov rožného dobytka až na

150 – 200 kusov a keďže stúpla poptávka po mliečnych výrobkoch, chovali a vypásali sa po stráňach zvlášte kravy.

 

 

 

 

Stavba  trate

 

     V tom čase bola projektovaná železničná trať : Nové Mesto nad Váhom – Myjava – Veselí nad Moravou. Táto akcia dala celkom nový smer životu celého myjavského kraja. Stavba trate dala konečne prácu nezamestnaným, pozdvihla hmotne tento chudobný kraj, ale i po stránke politickej vykonala veľký prelom.

Mnoho robotníkov z iných krajov, ktorí tu prišli za prácou, doniesli i nové myšlienky, vykonali kus priekopníckej práce medzi našimi občanmi a to v smere socialistickom. Tu sa i mnohí z Višňovanov oboznamujú s učením o socializme, začínajú lepšie chápať robotnícke zmýšľanie proti kapitalizmu a že nová Republika, ktorá po vojne prišla, nedoniesla im to, čo očakávali pracujúci.

A tak získava tu socializmus svojich prvých vyznavačov

v osobe     Pavla  Kulíška

                 Michala  Feranca

                 Jána  Hučku

K týmto sa pomaly pripájali i viacerí. Stavba trate trvala do roku 1929. Prvý vlak prešiel cez Višňové 1. septembra 1929. Radosť občanov bola nesmierna,

lebo medzi nimi bolo veľa takých, ktorí prvýkrát sadali do vlaku, aj to neisto. Prvý deň vozil vlak každého bezplatne atak sa to niektorým zapáčilo, že keď ráno sadli do vlaku, nevyliezli z neho až večer.

     Nová trať rýchlym tempom pretvára spôsob života celej dediny. Otvárajú sa možnosti práce v závodoch v Novom Meste nad Váhom, Stará Turá a Myjava,

lebo dochádzka vlakom je snadná. Viditeľne začína stúpať životná úroveň

obyvateľstva tunajšej obce a poválečné pomery sa pomaly konsolidujú.