5. časť Baranovičová Eva   roky 1945 - 67

 

Budovanie  socializmu po vojne

 

Socializácia  dediny – poľnohospodárstvo.

Zakladanie  jednotného  roľníckeho  družstva – JRD

 

     V máji 1945 sa skončil boj zbraňou v ruke a začal sa boj o nový, krajší a lepší život. I v našej obci sa pomaly dvíha a ukazuje nový život, tvár obce sa mení, staré chalupy sa opravujú, alebo váľajú a stavajú nové – modernejšie.

Ľud si hľadá prácu v závodoch, ktoré boli po vojne dobudované, alebo novovybudované. Sú to : PALMA v Novom Meste nad Váhom, KARPATIA, ODEVA, VZDUCHOTECHNA, VUMA a iné pracoviská. Ďalej na Starej Turej

je to PREMA (teraz CHIRANA), na Myjave ARMATURKA. To sú všetko závody, odkiaľ naši mladý ľudia čerpajú finančné prostriedky, aby vzrastala životná úroveň, bytová výstavba.

Deň čo deň ráno i večer stojí na nádraží tlupa ľudí, aby nastúpili svoje pracovné smeny. Nikto nie je nezamestnaný, každý nájde prácu. Nestretávame sa už s obstarlými ľudmi, ktorý sa potulujú od domu k domu – prosiac o kúsok chleba. Žobranie, dedičstvo kapitalistickej minulosti odstránila naša socialistická spoločnosť. Aj tiež prestárle osoby, o ktorých sa nemá kto starať, našli svoj kľudný život v domove dôchodcov. Tak do r. 1960 boli to 3 ženské a 1 muž. Po roku 1960 išli dobrovoľne do domu dôchodcov 2 manželské páry a to Medveď a Hučko.

     Obyvatelia sa živili dotiaľ roľníctvom a to buď na svojom pozemku obrábali kúsok pôdy, alebo u lepšich gazdov v dedine obhospodarovali pôdu. No teraz úzke pásiky rolí a roličiek ustúpili už sceleným lánom Jednotného Roľníckeho Družstva. Už nevidíme kravičky, ako ťažko ťahajú pluh. Na družstevných lánoch už brázdia traktory, kombajny, moderné sejačky, ktoré sú vlastníctvom družstevníkov.

     Priam smiešne je teraz porovnať družstevníka k niekdajšiemu roľníkovi. Voľakedy roľník hrdlačil a nemal peniaze – sotva na cukor, soľ ,petrolej – no dnes – nie je pre neho problém kúpiť si rádio, televízor, motocykel ba i auto.

Kedysi nestačil platiť úroky z vypožičaných penez, dnes majú družstevníci na knižkách desaťtisícové sumy. Dnes sa naši občania z biednych chatŕč sťahujú do nových, moderných príbytkov, zodpovedajúcim všetkým hygienickým a novodobým požiadavkám bytovej kultúry. Tak po vojne – do r. 1965 sa vystavilo okolo 25 nových obytných domov, alebo sa opravili staré. Okolie

Višňového sa skrášlilo novovybudovaným rekreačným strediskom, kde cez letné prázdniny každoročne sa prídu zotaviť sem žiaci po celoročnej úmornej práci. Bývajú to deti pracujúcich rodičov zo závodov na pr. Palma v N. Meste nad Váhom a iné . Ba dokonca aj deti z bratislavských závodov.      Obr. č. 23

Vývoj Jednotného roľníckeho družstva.

 

     Družstevná myšlienka sa u nás veľmi ťažko ujímala. Dlho trvalo až sa naši roľníci dali nahovoriť, aby definitívne podpísali svoju pôdu do družstva. Každý čakal, nikto nechcel byť prvý. Naši roľníci neverili, nedôverovali tým, ktorí prichádzali z okresu robiť nábor. Peknými farbami to kreslili, prikrášľovali, ako len vedeli, ale sa im to nedarilo, lebo nebolo na okolí žiadne družstvo, ktoré by bolo slúžilo za vzor.

     Konečne v r. 1949 vzniklo iba strojové družstvo, kde sa hospodárilo s 50 ha poľnohospodárskej pôdy, bolo to družstvo I. typu a tiež prvé v okrese Myjava.

     V r. 1959 dňa 9. okt. bola prvá členská schôdza a začalo sa spoločne hospodáriť na 150 ha ornej pôdy. a 200 ha všetkej poľnohos. pôdy. Družstvo malo v tom čase 48 členov. Na jeseň v r. 1953 vystúpilo 24 členov a do r. 1959 družstvo hospodárilo na 70 ha. /Členom, ktorí z JRD vystúpili vyplatili na pracovnú jednotku 5,60 Kčs a tým, ktorí ostali spoločne v družstve pracovať bolo vyplatené 12 Kčs za odpracovanú jednotku/ . Od r. 1954 až do 1959 bolo vyplácané po 28 Kčs a 3 kg obilia. Za tých 6 rokov bol predsedom družstva Tomáš Knap, ktorý mal zároveň i funkciu tajomníka MNV. V r. 1959 začalo znova JRD hospodáriť na 160 ha poľnohosp. pôdy. Za jeho predsedníctva bol postavený kravín na 100 kusov dobytka, ošípareň pre 200 kusov ošípaných a hydináreň pre 1500 sliepok. Družstvo vlastnilo vtedy 2 traktory, mláťačku s príslušenstvom a 2 sejačky. Po čase zase niektorí členovia pristúpili a začalo sa pracovať na 190 ha pôdy.

     Od r. 1960 až do 1966 hospodárenie bolo veľmi biedne. Skoro každý rok sa vystriedal nový predseda a pracovná jednotka klesla na 13 Kčs.

     Konečne v r. 1966 začalo JRD ožívať, keď prišiel za predsedu s. František Plevák z Chtelnice. Pracovná morálka u družstevníkov sa zlepšila a hneď bolo viditeľné, že JRD je už konečne na dobrej ceste, lebo aj zamestnanci družstva začali s lepším elánom pracovať. Už v nasledujúcom roku sa vyplácalo pracovníkom na prac. jednotku 23, 30 Kčs, keď predtým len 13 Kčs a to bez naturálií. Do JRD sa hlásia už mladé pracovné sily, neľakajú sa teraz práce, lebo vedia, že za kvalitne prevedenú prácu dostanú aj primeranú odmenu.

     Dlhoročnou účtovníčkou na JRD je s. Rozália Prekoppová, ktorá si dôsledne a svedomite plní svoje povinnosti. Vedúcou živočíšnej výroby je Marta Vtáková, ktorá ukončila maturitné štúdia na Poľnohosp. technickej škole v N. Meste nad Váhom. Kancelária JRD, ako i miestnosť na schôdzovanie družstevníkov je umiestnená v budove starej školy.     Obr. č. 24

     JRD aj za tých pár rokov pozdvihlo obec na vonok. Bytová výstavba značne rastie, už nie temer domu, kde by nebolo rádio, počet televízorov sa zväčšuje, podobne pračky a chladničky zapĺňajú moderné domácnosti našich gazdiniek.

     Teda môže sa smelo povedať, že JRD ozaj pozdvihlo životnú úroveň našej dediny.                                                                      Obr. č. 25 – 47

 

 Prehľad  a rast  JRD  a hodnota  pracovnej  jednotky

 

Predseda  JRD	Rok	Hodnota pracovnej jednotky
Pavol  Vták	1953	17,48 Kčs
Pavol  Vták	1953	21,87 Kčs
Tomáš  Knap	1954
Tomáš  Knap	1955	28,45 Kčs
Tomáš  Knap	1956	28,65 Kčs
Tomáš  Knap	1957	24,05 Kčs
Tomáš  Knap	1958	20,70 Kčs
Tomáš  Knap	1959	24,05 Kčs
Ján  Bača	1960	14,70 Kčs
Ján  Bača	1961	19,35 Kčs
Michal  Mihočka	1962	13,90 Kčs
Michal  Mihočka	1963	14,35 Kčs
Michal  Mihočka	1964	13,35 Kčs
Bohuslav  Tupý	1965	13,20 Kčs
František  Plevák	1966	14,20 Kčs
František  Plevák	1967	23,35 Kčs
František  Plevák	1968

 

 

 

Politické  rozpätie  a osvetové  zariadenie  obce

Povojnový  rast  obce

 

DO  KSS

     Po vojne sa zmenil život v obci aj po stránke politickej. Obyvatelia sa začali spolčovať v rôznych organizáciach. Ako vedúcou je DO KSS. ( Dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska ), ktorej členovia sú väčšinou z radov starších. Jej dlhoročným pracovníkom a vedúcim organizátorom a tiež predsedom je s. Michal Feranec, ktorý poznal život strany už v jej začiatkoch, dokiaľ pracovala v ilegalite. Podobne Ján Hučko s manželkou, títo vedeli rozprávať aj o štrajkoch, ktorých sa po prvej svetovej vojne zúčastnili v Novom Meste nad Váhom počas veľkej nezamestnanosti, keď sa pracujúca vrstva domáhala svojich práv. Organizácia táto riadi a vedie obec po stránke politickej.

 

 

    

ČSM

     Mládež sa organizuje v ČSM ( v Československom sväzu mládeže ), od jej začiatku sa vystriedalo niekoľko predsedov.Dáva kultúrny rast obci, nacvičuje divadelné hry, zvlášte v začiatočných rokoch, dokial sa nepremietali v obci filmy a neboli ešte rádia a televízory.

 

SČSP

     Po vojne si považoval za povinnosť každý dobrý vlastenec vstúpiť do Sväzu čslov. sovietskeho priateľstva ( SČSP ), ktorá organizácia oboznamovala jej členov so životom ľudí vo veľkej krajine Sovietskeho sväzu a ako sa utužovalo naše priateľstvo v spoločnom boji a víťazstve proti fašizmu. Dialo sa to rôznymi prednáškami a filmami.

 

ČSČK

     O zdravotníctvo v obci je tiež postarané. Zvlášte ženy a niektorí zo starších sa organizujú a Miestnej skupine Českoslov. Červeného kríža ( MS- ČSČK ).

Schádzali sa v školskej učebni a neskoršie v miestnosti Osvetovej besedy

( bola to pristavená druhá trieda ku škole ). Miestnosť táto slúži ku všetkým účelom. Premietajú sa tu filmy každého druhu – zábavné, politické, vlastenecké z časov vojny, zdravotnícke a tiež detské filmy. Osvetové stredisko vydržuje aj obecnú knižnicu, z ktorej pravidelne – týždenne vypožičiavajú knihy. Červený kríž je samostatná masová organizácia, ktorá okrem zdravotníckej práce vyvíja aj kultúrnu činnosť, zvlášte v zimnom období nacvičujú členky veselé programy, v posledných rokoch poriadajú tiež tanečné zábavy, maškarné plesy, čajové večierky. Čistý zisk z týchto podujatí obyčajne ide na zdravotnícke ciele.

 

SVAZARM

     Sväzarm – tiež Sväz pre spoluprácu s armádou, kde sa zvlášte mladí chlapci podieľajú na prednáškach k príprave vojenskej služby.

 

POŽIARNY  ZBOR

     No a najviac činnou organizáciou je Požiarny zbor, je to jedna z najstarších organizácií, ktorá bola založená už v roku 1925 – ako Hasičská jednota. Stará sa o bezpečnosť a ochranu obyvateľstva, ako aj o všetok majetok v prípade žeby vznikol požiar.

     Zakladateľmi boli: Milan Bustín a Pavlen zo susednej obci.

Prvým veliteľom bol Ján Štefanech – č.d. 9

Druhým veliteľom bol Ján Benian – č.d. 62

Tretím veliteľom bol Ján Kobza – č.d. 32

Štvrtým veliteľom bol Samuel Struhárik – č.d. 8

A terajším veliteľom je Ján Naď a ďaľšími členmi sú mladí chlapci, väčšinou vyslúžení vojaci.

     V minulosti ďaľšie funkcie zastávali nasledovní“ Ján Ondrášik, Ján Kúdela, Adam Kobza, Samuel Kobza, Štefan Feranec.

     Medzi najstarších prvých členov patrili: Ján Urban, Ján Kúdela, Tomáš Drobena, Pavel Pavlech, Ján Kobza, Samuel Kobza, Pavel Knap, Ján Ondrášik, Ján Benian, Štefan Štefanech, Ján Benian /62/, Pavel Štefanech, a michal Feranec.

Vyzbrojení boli malou ručnou striekačkou. Hasičskej strážnice, či zbrojnice žiadnej vtedy nebolo a to až do r. 1936. Striekačka bola umiestnená v šope obecného hostinca, kde slúžila sliepkam za sedadlá. Cvičenia bývali pravidelne každú nedeľu a to skoro ráno. Hasiči mali iba jednu uniformu, ktorá sa skladala z koženej čiapky (brigadírky), modrej blúzky, a krémovo-bielych nohavíc. Opasok bol široký, kožený, a na ňom zavesená hasičská sekerka. V čase, dokiaľ mali hasiči iba ručnú striekačku boli v obci 2 požiare a to:

     V r. 1929 zhorel na jeseň Pavlovi Drobenovi stoh slamy, ktorý bol postavený pri potoku. Bolo to v nedeľu, práve na poludnie nebohý hlásnik Ján Knap začal zvoniť na poplach /šturmoval/, občania sa nazdávali, že to zvoní poludnie a až neskoršie zbadali, že je to požiar. Hasilo sa so striekačkou i ručne – no stoh zhorel do základov. Neskoršie sa zistilo, že si ho podpálil z neopatrnosti sám majiteľ a to vypadnutím uhlíka z fajky /ako sa neskôr sám priznal/.

     V roku 1942 bol druhý požiar – zase zhorel stoh slamy Tomášovi Kozárovi. Bola síce použitá striekačka, no tento stoh zhorel tiež do základov. Podpálil ho malý chlapec, ktorý bol na návšteve u Brhlíka.

     V roku 1936 bola postavená malá požiarna zbrojnica a postupne bolo zakupované ďalšie zariadenie.

     V roku 1950 dostali naši hasiči motorovú striekačku typu – 6.

     V roku 1955 zhorel zase stoh slamy a to Štefanovi Ferancovi. Zapálil ho

5-ročný chlapec. Motorová striekačka dobre fungovala, voda bola ťahaná až z potoka, niečo sa zachránilo. Hasili sa väčšinou blízko stojace stodoly, ktoré boli kryté slamou.

     požiarny zbor je i teraz na svojej úrovni. Mladí požiarnici sa pravidelne schádzajú jak k teoretickým, tak i k praktickým cvičeniam. Zúčastňujú sa v okolitých susedných obciach na rôznych súťažiach, kde si už niekoľkokrát obhájili prvenstvo. V roku 1966 bola postavená nová Požiarna zbrojnica a tiež dodaná nová striekačka Typu – 6 .   obr. č. 6    

 V roku 1968 už majú požiarnici i nové auto typu – Tatra 805.

     Požiarny zbor je jedna z najlepšie fungujúcich organizácií v obci. občas poriada i tanečné zábavy, z ktorých čistý zisk ide na bežné potreby požiarnikov.

 

MNV

     Riadiacim orgánom v obci je úrad MNV – Miestny národný výbor, ktorému sú podriadené všetky spoločenské organizácie. Miestny národný výbor sa stará o všetky potreby v obci, o jeho obyvateľov, tiež o prestárle osoby, aby po sociálnej stránke nikto nebol ukrivdený.

 

So svojimi členmi pravidelne zasedá, rokuje o aktuálnych otázkach a spolu so Správou Jednotného roľ. družstva rieši tiež problémy poľnohospodárstva. Stará sa o výstavbu obce, ktorú dáva postupne do nového rúcha.

 

VÝSTAVBA  A SKRÁŠĽOVANIE  OBCE  PO  VOJNE

     V roku 1947 a 1948 boli opravené poľné cesty nákladom 50000 Kčs, k čomu prispeli všetci občania a to hlavne naturálnymi prácami. Za odpracovanú jednotku v tom čase sa platilo 10 Kčs, okrem toho každú sobotu sa pracovalo bezplatne.

     Dňa 26. júna 1948 bolo dané do prevádzky elektrické vedenie v obci a Višňové bolo prvý raz osvetlené elektrickými žiarovkami. Miestny národný výbor zariaďoval ubytovanie a stravovanie montérov a tiež občania bezplatne kopali jamy pre elektrické stĺpy v obci. Pracovná nálada občanov bola veľká.

     V roku 1947 boli postavené tri nové mosty cez potôčik pri Kúdelov, na Jutrách a na Labovskej, kde sa tiež pracovalo naturálne.

    V roku 1950 bol zrušený notársky úrad v Kostolnom a v auguste toho roku začal fungovať pre obec Višňové už celkom úrad MNV, ako samostatný úrad v obci. V tom čase bol predsedom MNV Tomáš Knap a okrem toho polodenne prichádzali sem pracovať tiež administratívni pracovníci z MNV obce Hrachovište a z Vaďoviec.

     V roku 1950 bol zavedený do obce telefón – verejná hovorna bola zriadená v hostinci Jednota. A ako pokroková obec malo Višňové už aj miestny rozhlas.

     V roku 1948 – 49 bol postavený cez potok Dudváh veľký drevený most a prestavená bola cez obec cesta.

     V roku 1960 bola ku školskej budove /ktorá mala doteraz iba jednu učebňu/ pristavená ešte jedna učebňa s kabinetom, aby sa zrušilo dvojsmenné vyučovanie /totiž, že žiaci mali polodenné vyučovanie/. Prístavba stála okolo 60000 Kčs. V tom čase však počet žiakov klesol a dvojtriedna škola bola zrušená a ostala zase len jednotriedka a to s jednou učiteľskou silou. Nová pristavená trieda slúži k osvetovým a kultúrnym účelom. Používa sa ako Osvetová beseda na rôzne schôdzovanie, premietanie filmov, hovory s občanmi, na výročné schôdze jednotlivých organizácií atď.

     V roku 1966 až 67 bola postavená nová Požiarna zbrojnica nákladom 60 000 Kčs, kde je zriadená i úradná miestnosť pre Miestny národný výbor. Občania pri tejto stavbe hodne pracovali naturálne. Okrem povinného počtu odpracovaných hodín, niektorí venovali stavbe až 100 pracovných hodín. Stará budova MNV /bývalá škola/ bola ponechaná pre kanceláriu Jednotného roľníckeho družstva.

     V roku 1960 bol starý drevený most cez potok Dudváh prebudovaný na železobetónový.

     V roku 1965 bola zasmolovaná štátna cesta cesta cez obec.

     V roku 1967 bola opravená cesta na cintorín a prevedená ohrada cintorína nákladom 30 000 Kčs. Náklad na novú cestu stál 20 000 Kčs. V roku 1969 sa začal stavať na cintoríne Dom Smútku a to nákladom 95 000 Kčs.

     No a popri tejto spoločnej výstavbe, popri stavbách, ktoré majú slúžiť celku, sa rozrastá Višňové aj stavbami súkromných domkov. Nie je temer roku, aby vo Višňovom behom roku nenarástla nejaká novostavba, ba i viac. Každý chce kráčať s dobou času, spoločným tempom, nikto nechce byť posledný, priamo sa pretekajú v skrášľovaní okolia po celej dedine.