10

ROK 1968 Knap Tomáš história 3.

Politické udalosti v roku 1968 prežívali naši občania pokojne. I keď vnútro i zahraničnopolitická situácia bola v našej vlasti napätá ba až kritická, no naši občania to prežívali mierne a v poriadku. Navonok nebolo badať žiadne ostrejšie prejavy a vystupovania. V kancelárii MNV u telefónu mávali stále službu členovia KSS a poslanci NV a títo občanov usmerňovali v tom zmysle aby nerobili paniku, aby zachovali kľud a poriadok.

Naši občania verili že naši politický a vládni činitelia na čele s Dr. Husákom a prezidentom generálom Svobodom vyvedú našu vlasť z krízového napätia do konsolidovaného pokojného života. Naši občania i keď počúvali z miestneho i zahraničného rozhlasu rôzne poburujúce a štvavé správy, zachovali sa pokojne riadne nastupovali do práce do závodov a na JRD. S porozumením prijali zmenu osobnosti v ústrednom výbore KSČ a KSS ako i vo vláde našej ČSSR.

Zvlášť s uspokojením prijali zákon o Československej federácii v bratskej jednote Čechov a Slovákov a v úzkej spolupráci zo ZSSR.

V rokoch 1948 – 71 boli organizovaní v KSS občania :

1. Benian Pavel č. d. 66 11. Štúr Pavel 45

2. Benian Tomáš 16 12. Karvay Aladár 60

3. Kozár Tomáš 17 13. Kobza Adam 76

4. Vták Pavel 18 14. Drobena Ján 79

5. Feranec Pavel 20 15. Feranec Michal 85

6. Feranec Štefan 31 16. Knap Tomáš 90

7. Prekopp Pavel 37 17. Predný Ján 91

8. Klimek Ján 38 18. Kobza Rudolf 93

9. Mihočka Michal 42 19. Bíla Vojtech 47

10. Kováčik Jaroslav 46

Funkciu predsedu DO – KSS zastávali :

1. Michal Feranec č.d. 85 od r. 1945

2. Vojteech Bíla č.d. 47

3. Tomáš Benian č.d. 16

4. Pavel Feranec č.d. 20

ROK 1971 – 1975 VOĽBY

Voľby do všetkých stupňov NV boli plánované na prevedenie v roku 1968, no pre zvláštne politické udalosti sa konali až v novembri 1971. Voľby boli organizáciou DO – KSS a zložkami národ. frontu pripravené a prevedené v zasadacej miestnosti Požiar. zbrojnice. Všetci navrhovaní kandidáti dostali 90 až 100 % hlasov voličov a boli zvolení.

Na prvej ustanovujúcej schôdzke novozvolených poslancov NV v dec. 1971 boli zvolení do funkcií rady MNV a komisie nasledovne :

č. d.

1. Klimek Ján 38 predseda

2. Kobza Ján 23 tajomník

3. Kozár Tomáš 17 člen rady

4. Naď Ján 101 člen rady

5. Drobena Ján 79 člen rady

6. Bača Ján 27 člen rady

7. Feranec Štefan 31 člen rady

8. Feranec Pavel 20 poslanec NV

9. Izakovič Marian 37 poslanec NV

10. Vtáková Alžbeta 41 poslanec NV

11. Mihočka Michal 42 poslanec NV

12. Knapová Anna 74 poslanec NV

13. Knap Tomáš 90 poslanec NV

Do komisie na ochranu verejného poriadku boli zvolení :

č. d.

1. Knap Tomáš 90 predseda

2. Predný Emil 100 člen komisie

3. Benian Pavel 66 člen komisie

4. Naď Ján 101 člen komisie

5. Vtáková Alžbeta 41 člen komisie

VOLEBNÝ PROGRAM

Miestny národný výbor si dal do volebného programu hodne náročných budovateľských úloh. Poslanci MNV preto museli vynaložiť veľké úsilie na jeho splnenie. boli to nasledovné akcie :

nie je text

Z horeuvedených akcií bolo do roku 1975 splnené :

1. Bola dokončená výstavba domu smútku a zakúpené bolo vnútorné zariadenie, stoly, stoličky a osvetlenie.

2. Bola dokončená výstavba vodovodu a už v roku 1974 sa započali robiť prípojky do domácností.

3. Od domu č. 45 po dom č. 33 dolu Suchým dolom bol vydláždený kanál.

4. Bolo rozšírené a opravené verejné osvetlenie obce.

5. Bola prevedená prístavba Požiarnej zbrojnice.

Na plenárnom zasadnutí poslancov Miestneho národného výboru koncom roku 1975 boli pripomienky, že je potrebné do kroniky zapísať ešte i ďalšie staršie udalosti – obyčaje staršie názvy a podobne.

Preto po ich zistení sú do kroniky zapísané nasledovne :

NÁZOV ČASTÍ OBCE

1. Od čísla domu 1 po 27, to je od školy nahor je Nová dedina

2. Od čísla domu 28 po 32, je „Na hôrke“, tu najvýš položená časť na Hôrke sa volá Bakalár.

3. Domy v strede obce, popisné čísla 18, 33, 34, 35, 55, 36 sú zvané pri zvonici, pri rampe, v rínku.

4. Od čísla 46 až 54 sú Hnilíky a Šimovícke dvory.

5. Dom číslo 61 a Pioniersky tábor sú Finčiná.

6. Dom číslo 62, 63 je za potokom.

7. Od čísla 64 po 71 je Pod zámkom.

8. Tri domy boli pod zámkom v Kováčech humnách sú tam ešte zvršky základov a studňa. Zváľané boli v rokoch 1910 – 20 . Bývali tam naposledy Kováčech horní Abaffý.

9. Dvor JRD zvaný Kamence.

10. Nové domy číslo 73, 74, 75 je Pod Hnilíkom.

11. Domy číslo 79 až 84 sú Zadnovícke dvory.

12. Od čísla 85 až po 100 i č. 76 a 78 je Nová ulica zvaná Sedlište.

13. Časť obce od domu č. 25 až 28 cesta do pola sa menuje Nad Kobzovci, potom až po rázcestie je cesta do pola zvaná Lištiaková.

KATASTRÁLNE ÚZEMIE OBCE VIŠŇOVÉ

Rozdelenie podľa kultúr :

Názov časti chotára :

1. Katastrálne územie obce Višňové meria 555ha. Je rozdelené na 4200 parciel

2. Zastavaná plocha – intravilán

3. Orná pôda

4. Lúky

5. Pasienky

6. Lesy

7. Vodný tok

8. Cesty

9. ČSD

10. Neplodná pôda

Parcelné čísla sa začínajú Pod zámkom a postupujú takto :

1. Pod zámkom – Kováčech humná – za potokom

2. Predných humno

3. Nová dedina, popod Bukovinu

4. Hôrka, Suchý dol, Hnilíky, Zadných dvory

5. Sedlište, Predných kút, Pusté lúky, Pod Prachovnú

6. Pod srnicú, Medzi horami, Pod Stránim

7. Pod veľkou Dolinou, Pod Hájom, Omríšky

8. Kuláčková, Pečariská, Hôrka a za Hôrkou

9. Kamence, Za Pavlovci, Rubanice, Za zámkom

10. Predné a Zadné hôrky, Tabla, Ledovna

11. Pod Bakalárom, Za vrchom, Koryto, Frajer

12. Rovenco, Záhrady, Pusté, Cintorín, Kopánky

13. Finčina, Za dubom, Holina, Smrečina – Finčiná

14. U Hrachovišta, Zahatie, Vráblech kút, za Valkovci

15. Bukovina, Za Skalou, Močidlá, Žlabina, Valková hora

16. Konská Dolina, Jutrá, Turecký járok, Rybník a nad Rybnikom

17. Cigánky a cigánsky járok, Valkovec, Račková, Labovská

18. Rakytie, Cíbová, Bašáčky, Rechtorky, Chlebníkech jama

19. Kopanica, Mukošová, Slobodná, Čabratce a nadčabradcí

20. Na Mrázech, Pýrová, Breziny, Huboče, Merigáč, Suchý dol

21. Pekelec, Mušková, Kamenný vŕšok, Pustá, Diely

22. Polubinská cesta, Vaďovská, Poláková, Fargašov Vrch

23. Nad Hôrkami, Hajdavá, Studienky, Dvorská, Bočina

24. Danišová, Kubišová, Luhy, Hôrky – prvá až siedma

25. Trhová dolina, Na linaji, Križne cesty, Nad Dielom

26. Holý grún, Salašky, Brekovy, Bukoviny, Dolinky 1 až 5

27. Srnica, Velká Dolina, Holé vrchy, Čelo, Na jame

PORIADKY, ZVYKLOSTI, TRADÍCIE V OBCI

Hlásnik, hrobár, zvonár, pokukáč

Koncom každého roka bola prevádzaná voľba obecných sluhov. Konala sa voľba za verejnej účasti občanov v miestnosti učebne školy.

Volili sa :

1. Štyria hájnici, pre hájenie pola a s tých jeden i na hájenie lesov.

2. Hlásnik, zvonár, hrobár a pokukáč v jednej osobe.

3. Pastier na spoločné pasenie oviec a kozy.

4. Pastier na pasenie ošípaných.

5. Pastier na pasenie hovädzieho dobytka

6. Hajtman

Na tieto obecné služby bývalo vždy dosť záujemcov, no zvolený bol ten u koho bol predpoklad, že bude jemu zverenú službu svedomite a dobre zastávať.

HÁJNICI

Mali za povinnosti strážiť poľnohospodárske kultúry pred krádežou a poškodzovaním. Podobne i obecné lesy. Mzdu za hájnickú službu si vyberali v obilí a to tak, že chodili po domácnostiach koncom roka s vrecami a podľa obhospodarovanej pôdy im občania dávali množstvo obilia tak ako to stanovilo predstavenstvo obce. Finančný príspevok ako hájnické im občania dávali dobrovoľné. Keď hájnik pristihol občana pri krádeži poľhospod. kultúr alebo pri pasení dobytka na zakázanom, mal právo zobrať od neho dobrovoľne alebo i nútene časť odevu či veci, ktorá sa u pristihnutého našla a to: Kabát, čapicu, kapsu, vrece, plachtu, z dobytka reťaz, zvonec s remeňom a pod. Za zobraný záloh potom hájnik žiadal finančnú odmenu. Keď sa jednalo o väčšiu škodu, tak to bolo riešené komisiou zvanou repozícia a cestou pána richtára.

HLÁSNIK, ZVONÁR, HROBÁR, POKUKÁČ

Hlásnik mal za povinnosť:

1. Zazvoniť na zvon na veži, každý deň o 12. hodine a pred večerom, keď sa zotmieva. V pracovný deň na mení zvon, v sobotu a v nedeľu, či iný sviatok na zvon veľký. Na zvláštne sviatky výročné na dva zvony.

2. V prípade, že v obci niekto zomrel, tak zvonil každý deň o 10. hodine do pohrebu. V deň pohrebu zvonil na počesť p. farára do obce na malý zvon. Na začiatok pohrebného obradu na zvon veľký. Počas pohrebného sprievodu od domu smútku a do príchodu k hrobu a potom počas kladenia nebožtíka do hrobu a na rozchod účastníkov pohrebu.

Od pradávna až do roku 1950, hlásnik konal i službu nočného strážnika. Túto službu konal v čase letnom, to bolo od dňa sv. Juraja, to je 24. apríla do dňa sv. Michala, to je 29. sept. od 22 hodiny do druhej hod. rannej. V čase zimnom od 21 hodiny do tretej hod. rannej.

Službu konal tak, že keď nastúpil tak zazvonil na veľký zvon. Potom prešiel po dedine a viackrát zaspieval pesničku:

1. Chváľ každý duch Hospodina i Ježiše jeho syna, uderila deviata (desiata) hodina.

2. Opatrujte svetlo oheň, aby nebol ľudom škoden, odpočívajte s pánem Bohem.

3. Berte si Boha na pomoc, vinšujem Vám šťastlivú noc uderila deviata (desiata) hodina.

Zo sebou nosil lampáš, trúbu a halaparnu. Tak chodil po dedine až do druhej či tretej hod. rannej. Pritom dával pozor na vznik požiaru a aj aby sa po dedine netúlali cudzie osoby a aby nekradli. Každú hodinu odtrúbil koľko bolo hodín.

Pred ukončením služby, teda o druhej či tretej hod. zase idúc po dedine viackrát hlasno zaspieval túto pesničku:

1. Stávaj hore duše verná, poklakni na kolená, pochváľ svojho Hospodina. Uderila druhá (tretá) hodina.

2. Stante hore z svého lože, svätá Trojice, jeden večný bože smiluj sa nad nami. Uderila druhá (tretá) hodina.

Za tým odtrúbil a zase zazvonil a pobral sa domov.

Na Silvestra o 24 hodine zazvonil na dva zvony a potom na veži smerom do každého okna zaspieval nábožnú pesničku Rok nový zase k nám prišiel.

Mzdu mal platenú od domácnosti a to podľa výmery pôdy v obilí. Okrem toho každá domácnosť bola povinná dať jemu v roku jeden bochník chleba. Ďalej ešte mal právo chodiť po kolede na Štedrý večer, na Silvestra a na fašiangy.

Na Štedrý večer a na Silvestra pred každým domom zatrúbil zavinšoval – Šťastné a veselé sviatky či Nový rok, za čo dostal odmenu, koláče, peniaze i pálenku, ktorú keď nevládal vypiť tak ju zlieval do demižóna.

Pri kolede na fašiangy v každej domácnosti zaspieval:

Fašiangi fašiangi, Veľká noc príde, kto nemá kožucha zima mu bude. A ja ho tiež nemám len sa tak trasiem, dajte mi slaniny, nech sa popasiem.

Alebo takto:

Pod šable pod šable aj pod obušky, všetko si ja vezmem aj plané hrušky. Hentam mne nedali, tuto mne dajú, zabili komáre slaninu majú. Hentam hore na komore, sedí kocúr na na slanine, hybajte ho zohnať a mne kus odrezať. Jak mne malý odrežete veliký sa porežete, jak mne veľký odrežete máličko sa porežete.

Za tým nadskočil a zaželal, že aby gazdinej tak vysoké konope narostli. Za to, za odmenu dostal kus bračového údeného mäsa alebo slaniny, čo si nastokával na ražeň, vajcia do koša i peniaze a pálenku.

Keď niekto v dedine zomrel, tak bol povinný a poverený pánom notárom isť sa pozrieť na nebožtíka, či skutočne zomrel a spísať protokol o príčine smrti.

Bol tiež povinný vykopať v cintoríne jamu pre pochovávanie za čo dostal zaplatené od pozostalých. Po pohrebe bol pozvaný do domu smútku na pohostenie,či kar.

Túto službu jako sa dalo zistiť v obci konali:

1. Ján Vták v roku 1904 odišiel do USA a tam i zomrel.

2. Adam Štefanech č. d. 80

3. Adam Feranec č.d. 16 (Pod zvoničkou)

4. Ján Knap č.d. 56 zvaný veľký Jano

5. Michal Feranec č.d. 85

6. Štefan Štefanech č.d. 55

7. Juraj Michalec č.d. 5

8. Ján Hučko č.d. 43

9. Martin Slivovský č.d. 42 od roku 1934 do roku

Okrem služby hlásnika strážili dedinu i ostatný občania v tomto poriadku: Od 21 či 22 hodine išli na vartu po jednej osobe z dvoch domov – susedia. Službu konali do 24 hodiny. Potom zobudili ďalších dvoch susedov, podľa popísaných čísiel domu a títo zase vartovali do 2 či tretej hodiny rannej. Kto konal vartu nosil so sebou halapartnu a túto si postupne predávali. Halapartna bola kovaná v podobe kríža tak 20 krát 30cm z plochého železa upevnená drevenom porisku o dĺžke jedného metra. Halapartna slúžila na podopieranie, na obranu a tiež sa verilo, že kto ju má v ruke, k tomu nepristúpi strašidlo, či zlý duch, pretože halapartna bola vysvätená kňazom.

PÔRODNÁ BABKA

Až do roku 1955 ženy matky rodili doma. K pôrodu bola zavolaná pôrodná babka a tato prevádzala asistenciu i ošetrovanie či liečenie rodičky i dieťaťa. Len v zvláštnych prípadoch bol privolaný do domu lekár. odmenu za tieto práce musel platiť každý sám.

Tieto služby konala p. Holková z Vaďoviec, p. Baranovičová z Kostolného, p. Minarechová z Hrachovišťa, Pilátová z Vaďoviec a posledný čas p. Štefková z Čachtíc. Okrem oprávnenej pôrod. asistentky chodila k ženám matkám pomáhať a vysluhovať i p. Anna Kováčiková č.d. z Višňového.

Babky zelinkárky – liečenie chorých:

Pri rôznych ochoreniach občania volali občania lekára len v krajných prípadoch. Obyčajne keď už mal smrť na jazyku. S toho dôvodu zomieralo v roku moc občanov, zvlášť detí po narodení, tak do dvoch rokov. Od roku 1920 do roku 1945 zomrelo v obci okolo 30 detí. Do roka bolo v obci 5 až 10 pohrebov.

Moc občanov a zvlášť detí zomieralo preto, že v prípade onemocnenia nedostali včas lekársku pomoc a zvlášť nie nemocničné liečenie. Liečenie lekárom a či v nemocnici musel platiť každý sám a bolo to hodne drahé a preto občania používali rôzne domáce liečenie. V dedine prevádzali domáce liečenie obyčajní ľudia zvlášť ženy a to u ľudí i u dobytka a to:

1. Tomáš Drobena zvaný uječko a jeho syn Pavel

2. Judita Ondrášiková č.d. 6

3. Alžbeta Kováčiková č.d. 9

4. Anna Kováčiková č.d. 46

5. Anna Ferancová č.d. 61

6. Kobza Martin č.d. 21

Liečenie u 2udí prevádzali podávaním odvaru z rôznych zeliniek, modlením, zaklínaním, šomráním tajných otčenášov, masírovali boľavé miesto masťou, sadlom, octom apod. Hodne chorôb liečili len zariekaním, od urečenia do trochu vody dávali kvorky z chleba, žeravé uhlíky, zelinky a to dávali piť nemocnému

Na otvorenú ranu dávali pavučinu a zasypali práškom z prehnitého dreva, máčali močom a odvarom zo zelín. Dávali na rany tiež dobytčí trus (lajno), na vredy sadlo zo zajaca a opekanú cibuľu. Na popáleniny dávali z vajca bielok, topené maslo, ba i soľ. Do boľavých očí fúkali práškový cukor cez brko, alebo dojčiaca matka vstrekovala do oka materinské mlieko. Opuchlé, či uderené miesto na tele máčali octom, vínom a potierali nemáčaním, nevarením a nesolením sadlom z ošípaného. Otlaky na nohách sa liečili zajačím sadlom, prikladaním listu z podbeľa a psí jazyk. Bolesti reumatické liečili masírovaním boľavého tela a natieraním sadlom. Pri bolení zubov prikladali na zuby cesnak, korenie nejaký tymián, od ktorého obyčajne zuby vypadali. Na vnútorné bolesti žalúdka a čriev dávali piť odvar z polinky a iných zelín. Zvlášť dávali piť pálenku s mletým korením zázvorom alebo pálenku varenú zo sadlom.

RÔZNE ZAUŽÍVANÉ ZVYKY A OBYČAJE

Najviac povier a zvykov sa zachovávalo v čase obdobia Vianoc a Nového roku. V čase adventu, to je od 1. dec. do 25 dec. z rána nesmela do iného domu prísť žena ako prvá. Verilo sa, že prináša do domu nešťastie. 4. dec. na deň sv. Barbory, 6. dec. na deň sv. Mikuláša, 13. dec. na deň sv. Lucie, 24 dec. na deň Adama a Evy, 25. dec. na deň narodenia Ježiša Krista i 26 dec. na deň sv. Štefana mučedlníka chodili vinšovať a koledovať zvlášť deti. Za koledovanie a vinšovanie dostali odmenu peniaze, lieskovce, orechy i koláče. Starší boli odmenení pálenkou a chlebom. Pri koledovaní na deň sv. Barbory a Lucie chodievali preoblečení chlapci za dievčatá a dievčatá za chlapcov.

Na štedrý deň 24. dec. sa robili v domácnosti veľké prípravy na vianočné hostenie. Starší ľudia sa postili po celý deň nejedli ani nepili až potom pri Štedrej večeri.

Pri štedrej večeri domácich pri stole obsluhovala len matka gazdiná. Ostatní museli sedieť a neodchádzať od stola. Pod stolom bola dokola pretiahnutá silná pásavá reťaz, na ktorej mali mať všetci položené nohy, že aby boli zdravý a aby sa rodina držala pohromade. Vianočný stromček býval dosť skromný a bol zavesený nad stolom.

Večerať sa započalo tak, že gazdiná domu prinášala prvé jedlá ako oblatky, med, jablká a orechy i jeden bochník chleba na riečici. Tri krát zaklopala na dvere izby a zavolala „Otvorte“ Hlava rodiny sa od stola spýtala „Čo nesiete“ Gazdiná odpovedala „Vysokú penu a hustú smotanu“ To sa opakovalo tri krát a potom jej dvere otvoril hlava rodiny. Gazdiná ticho vkročila do izby, v jednej ruke držala vo svietniku veľkú sviecu a v druhej riečicu s dobrotami. Pri dverách postála a zavinšovala:

Vinšujem nášmu domu šťastné a veselé Vianočné

sviatky, aby nám dal Pán Boh zdravia štastia a hojného

Božieho požehnania, všetko dobré čo si od milého Pána

Boha žiadame a pýtame a po smrti královstvo nebeské .

Potom prikročila ku stolu, sviecu ako slávnostné svetlo položila na prostred stola a začala sa večera. Verilo sa že, na koho sa nakloní horiaci knot na sviečke, že ten do roka zomrie.

Preto zvlášť deti tajne otáčali svietnik zo sviečkou na iného z detí. Ako prvé jedlo boli Vianočné oblátky natreté z medom, potom varená pálenka, táto sa dávala za štamperlíki detom. Potom kapustová polievka s klobásou makové buchty zvané bobále, hodne veľké, to že aby bola dobrá úroda obilia. Naposledy sa jedlo ovocie, lúpali sa orechy a lieskovce.

Na Štedrý večer i na Silvestra chodieval po kolede i hlásnik a cigáni. Cigán Anton Baláž s manželkou Agnešou chodili ako prvý. Pri dverách alebo pod oknom zaspievali :

1. Doma ste, môj pane gazda oni sedia na kraj stola, pri ních čupka šobolová

2. Pri tej čupče 300 zlatích, dva červené dva dukáty

3. Máteli nám dáti, nedajte nám státi vašu striešku ošklbeme, pod nôžky si posteleme.

Potom zavinšovali šťastné a veselé sviatky a dodali:

Pánu gazdovi vinšujeme aby sa mu urodilo 100 kôp reži

100 kôp žita 100 kôp jačmena 100 kôp hrachu a tak po

100 kôp ostatných kultúr.

Gazdinej zase vinšovali aby sa jej uliahlo 100 húseniec

100 kureniec 100 káčeniec i 100 mačeniec .

Keď bol v dome mládenec tak ešte dodal : Vášmu

mládencovi vinšujeme tolko frajerok kolko máte na

fogaši širianek.

Ked bola dievka v dome tak zase : Vašej dievke tolko

frajerov kolko máte na fogaši tanierov.

Za odmenu dostali koláče a pálenku. Cigán Jozef Baláž so ženou chodili po kolede tak o pol hodiny pozdejšie a spievali zase túto pesničku :

1. Na Vianoce, na Vianoce na tie hody zamŕzali blatá vody

2. Len tá jedna nezamrzla čo Mária syna okúpala

3. Okúpaj si, okúpaj si kolembaj si háju belu syn môj milí

4. Jak ho darom, tak ho darom darovali – Ježiškom ho menovali

5. Toto je ten, toto je ten, ten pustý dom narodil sa Pán Kristus v nom

Potom ešte zavinšovali šťastné a veselé sviatky a Nový Rok, prijali odmenu a šli o dom ďalej.

Od 6. januára, deň troch kráľov až do popolnej stredy bola doba fašiangov, kedy sa zvlášť poriadali svadby a veselé fašiangové zábavy.

Od popolnej stredy až do Veľkej noci bola doba pôstna. Bolo to 6 nedieľ.

V tomto čase sa zvlášt v piatok nejedlo mäso. Vo štvrtok – menoval sa zelený štvrtok pred Veľkou nocou, v noci na veľký piatok mládenci tajne poznášali na verejné priestranstvá v obci i do potoka na lávky, hospodárske zariadenia, vozy, pluhy, rebríky, brány kolečko a pod. To bolo že podľa biblickej histórie v tú noc sa diali hrozné veci – v čase umučenia a smrti Ježiša Krista.

Na veľký piatok sa občania chodili ráno umývať do potoka. Na Veľkonočný pondelok sa prevádzala šibačka a oblievačka.

V noci z 30. apríla na 1. mája mládenci stavali máje na každom dvore, alebo pred domom kde bývali dievčatá. Na prvého mája odpoludnia chodili s muzikou po domoch kde postavili máje, tam hudba zahrala, mládenci si zatancovali z dievčatámi i gazdinou, začo prijali odmenu. Potom sa konala zábava – veselica v hostinci alebo na ohradenom priestranstve pre všetkých občanov.

SVATBY

Svatby sa poriadali v dňoch pondelok a utorok. Na svatbu rodinu pozývali družbovia. K sobášu a do kostola, chodievali pešo alebo na konských záprahoch na vozoch v rebriniakoch, do Nového Mesta nad Váhom, niekedy i do Kostolného.