600. rokov Višňového        kronikárka  Knapová  J.

 

600. VÝROČIE   PRVEJ   PÍSOMNEJ   ZMIENKY

 

                        „Dedinka malá, rodisko naše,

                        na tvoju oslavu zdvíhame čaše

    

Takto sa autor básne „Moja rodná“ začína prihovárať dedinke v náručí Malých Karpát – Višňovému. Práve v roku 1992 si Višňové a jeho obyvatelia pripomenuli 600. výročie prvej písomnej zmienky.

     V roku 1392 kráľ Žigmund daroval Čachtický hrad spolu s 23 dedinami bratislavskému županovi Štiborovi zo Štiboríc. Višňové svoje meno získalo pravdepodobne od slova „viššie“ (starý rukopis). Stará osada vystavená pozdĺž rieky bola často navštevovaná povodňami. Obyvatelia pred týmto živlom utekali a domy si začali stavať po okolitých vŕškoch – teda vysoko.

     Život ľudí v dedinke bol úzko spätý so životom na Čachtickom hrade. Poddaní museli pánom odpracovať niekoľko dní na vinohradoch, v jeseni dva dni orať, na hostiny zaobstarávať potravu (kozy, baranov, ryby). Do kuchyne zaobstarávali metly, prasličku (používala sa na čistenie riadov).

     I po tomto období bol život ťažký. Ľudia boli nútení hľadať si obživu ako sezónny robotníci po blízkych i vzdialených veľkostatkoch (okolie Nového Mesta nad Váhom, Piešťan, Vrbového). Mnohí sa vysťahovali do Ameriky. Niektorí siahli k domácemu priemyslu – pleteniu košíkov, ktoré predávali po jarmokoch a trhoch.

     Do života obce rušivo zasiahla prvá svetová vojna. Aj z tejto malej dedinky si vojna vzala deväť obetí.

     Veľký prelom pre tento kraj zaznamenala stavba železničnej trate. Stavba dala prácu mnohým nezamestnaným a kraj povzniesla i hospodársky. Prvý vlak prešiel Višňovým 1. 9. 1929.

     Prvý február 1945 sa zapísal čiernym písmom do života obce, kedy bola obsadená ustupujúcim nemeckým poľným delostrelectvom. Jednotka sa trvalejšie usadila v škole a bola tu až do 1. 4. 1945. Obec bola oslobodená 8. 4. 1945 rumunskými jednotkami. Za slobodu v druhej svetovej vojne položili životy dvaja Višňovania – Pavol Kulíšek a Pavol Kováčik.

     Po vojne nastáva oživenie obce. V roku 1948 bolo dané do prevádzky elektrické vedenie. V roku 1949 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo – jedno z prvých v okrese Myjava. V roku 1950 bol do obce zavedený telefón, v roku 1960 bola ku školskej budove pristavená učebňa s kabinetom.

V rokoch 1966 – 1967 bola postavená požiarna zbrojnica a terajší obecný úrad.

V roku 1969 sa začal stavať dom smútku. Vybudované bolo detské rekreačné stredisko, vystavaná bytovka, opravené mnohé rodinné domy až sa obec dostala do podoby, v ktorej oslávila okrúhle výročie.

 

     Prebiehajúce oslavy zorganizovalo Obecné zastupiteľstvo Višňové v spolupráci s Regionálnym kultúrnym strediskom v Trenčíne a Evanjelický cirkevný zbor Višňové .

     Program začali v sobotu (12. 9. 1992) svojou ukážkou požiarnici. Po nej nasledovalo otvorenie výstavy venovanej histórii a súčasnosti Višňového.

Výstavu otvorila pani Ďurcová a vystavovanými materiálmi prispeli mnohý občania. Išlo hlavne o predmety a náradie používané v minulosti v domácnostiach, či hospodárstve (napr. cepy, zvončeky, popruhy na koňa, tĺčik na mak, keramické poháre a taniere, slamienky, kolovrat, držiak na zavesenie kúdele, kopačka na korytá...) a fotografie. Pán Ján Višňovský č. d. 36 daroval zoznam richtárov a starostov :

                    ako prvý sa uvádza        Kozár                   1894

                   po ňom nasledovali        Martin Červienka   1894 – 1916

                                                        Juraj Jakáb            1916 – 1919

                                                        Martin Vták           1919 – 1927

                                                        Ján Pavlech           1927 – 1931

                                                        Martin Vták           1931 – 1940

                                                        Ján Pavlech           1940 – 1945

                                                        Ján Hučko            1945

                                                        Ján Ondrášik         1946 – 1947

                                                        Michal Haraš         1947 – 1949

                                                        Tomáš Knap         1949 – 1950

                                                        Pavel Štúr             1950 – 1963

                                                        Tomáš Kozár        1963 – 1965

                                                        Ján Klimek           

                                                        Jaroslav Bača

                                                        Ján Kobza

 

     O 14^oo hodine znelka miestneho rozhlasu uviedla slávnostnú časť. Na úvod bola prečítaná báseň „Moja rodná“. Po nej starosta obce privítal hostí, rodákov a občanov. Tiež ich oboznámil s programom. Medzi pozvanými hosťami boli starostovia obcí :        Vaďovce – p. Naďová

                            Hrachovište – p. Kozár

                            Pobedim

                            Krajné – ing.Valášek

                            Višňové pri Žiline

                            obecné zastupiteľstvo obce Višňové pri Znojme

                            Nové Mesto nad Váhom primátor ing. Várta a prednosta 

                                                               Obvodného úradu N.M. ing. Jozef Šimko

                            Palma Nové Mesto nad Váhom riaditeľ ing. Vojtech Kollár

                                                ekonomický námestník riaditeľa ing. Ján Mrázik

                                                                  a prednosta ZV – OZ Jozef Novosad

     Históriu a súčasnosť obce, tento raz hovoreným slovom, previedla prítomným pani Heliová. Oslavy oživilo vystúpenie folklórneho súboru Javorinka z Miškech Dedinky a Večernica z Trenčianskej Turnej. Potom už v priestoroch tábora detí nasledovala ľudová veselica. O občerstvenie sa starali členovia Požiarneho zboru a poľovníckeho združenia Višňové.

     Oslavy ukončili v nedeľu slávnostné bohoslužby v Miestnom kultúrnom stredisku Višňové.

 

 

Donačná listina z roku 1392 - prvá písomná pamiatka o obci Višňové.

 

     Nitrianska kapitula na základe žiadosti uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského uvádza bratislavského župana Štibora zo Štiboríc do držby hradného panstva Čachtice a všetkých jeho príslušností.

 

                                                                                1392 marec 15 / 1392 máj 13

 

     Nitrianska kapitula všetkým Kristovi verným, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v mene spasiteľa všetkých. Keďže náš svet je nestály a významné činy sa pre krátkosť ľudského života skoro vytrácajú z pamäti, je dobrým zvykom podchytiť významnosť niektorých skutkov svedectvom listín. Preto chceme dať všetkým verejne na známosť, že sme obdržali štatučnú listinu nášho najjasnejšieho kniežaťa, nášho pána Žigmunda, vďaka božej milosti kráľa Uhorska, Dalmácie, Chorvátska a margrófa brandenburského opatrenú jeho veľkou pečaťou. Prijali sme ju s patričnou úctou v tomto znení:

     Žigmund, vďaka Bohu kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska a margróf brandenburský svojim verným Nitrianskej kapitule pozdrav a dobrodenie. Keďže sme sa rozhodli darovať na večné časy náš kráľovský hrad Čachtice nachádzajúci sa v Nitrianskej župe spolu so všetkými jeho dedinami a príslušenstvami nášmu vernému veľkomožnému pánovi Štiborovi zo Štoboríc, bratislavskému županovi / a v prípade, ak by spomínaný Štibor odišiel z tohto sveta bez vlastných potomkov, nech prejdú jeho vlastnícke práva na jeho príbuzných Andreja a Mikuláša zo Štiboríc/, nariaďujem Vám, aby ste podľa zvyku zaužívaného v tomto kráľovstve vyslali hodnovernú osobu zastupujúcu kapitulu a spolu s našim človekom magistrom Štefanom synom Abraháma z Verešváru  /Červeníka/, alebo Petrom synom Tomáša zo Stráží, prípadne iným Petrom z Orešian uviedli spomínaného pána Štibora do držby a trvalého vlastníctva tohto hradu za účasti všetkých okolitých vlastníkov a susedov. Ak by sa našiel niekto, kto by tomuto aktu protirečil, žiadam Vás, aby ste ho v mojom mene predvolali pred kráľovský súd.

                                     Dané v Budíne v piatok pred nedeľou Oculi, roku pána 1392.

     My teda prijmúc nariadenie našej kráľovskej exelencie sme vyslali nášho zástupcu, lektora a kanonika Tomáša, ktorý spolu s kráľovským zástupcom / poverencom / Petrom z Orešian vykonali štatúciu a po návrate nás informovali nasledovným spôsobom:

                                     Kráľov zástupca spolu s našim človekom prišli na druhý deň po sviatku Nájdenia Svätého kríža do Čachtíc a tu zvolali všetkých susedov tohto hradného panstva a v ich prítomnosti uviedli pána Štibora do držby hradu Čachtice, ďalej mestečka Čachtice a mýta, ktoré sa v ňom vyberá a ďalej dedín Želovany, Komárno, Častkovce, Podolie, Korytné, Pobedím, Bašovce, Višňové, Požeha, Hrachovište, Krajné, Babikovec, ktoré sa nachádzajú pri rieke Dudváh, ďalej Lubina a Hrušové, ktoré ležia pri potoku Nechvan, ďalej Bzince a Stará Turá, ktoré ležia pri teplých prameňoch zvaných Teplica, ďalej dedinu Kostolné ležiaca pri potoku Kostolník, ďalej dedina Rudné ležiaca pri potoku Rudník, ďalej Vrbové spolu s mýtnou stanicou, ďalej Dolná Chtelnica ležiaca na potoku Chtelnica, ďalej Zakostolany ležiace pri potoku Bystrec a posledná dedina Nevan ležiaca pri potoku, ktorý sa tiež volá Nevan.

     Pána Štibora uviedli do držby všetkých týchto dedín patriacich k čachtickému hradu od nepamäti a všetkých ostatných príslušností, teda oráčin i neobrobených zemí, lúk a pastvín, riek , potokov a rybníkov, mlynov nachádzajúcich sa na týchto potokoch, vrchov, údolí a práva poľovať  v lesoch panstva, ďalej poplatkov a dôchodkov z panstva, výsad a slobôd bez toho, že by bol niekto proti tomu protestoval.

     Na pamiatku a stálu platnosť sme nechali túto našu privilegiálnu listinu spečatiť našou autentickou privesenou pečaťou a odovzdali sme ju pánovi Štiborovi. Dané na desiaty deň od vykonania štatúcie, roku Pána 1392.

 

    Originál donačnej listiny na pergamene s privesenou pečaťou, uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti pod číslom 7775.

 

 

     A celkom na záver z listu Obecného úradu vo Višňovom pri Znojme :

„...Přejeme Vaši obci a tím všem občanum další rozmach a rozvoj. Ať Vaše obec vzkvéta tak, aby v ní mohli vždy žít v klidu a míru spokojení lídé, kteří svoji moudrostí budou obec neustále povznášet a předávat tak od generace ke generaci stále se zvyšujíci kulturu. Kéž Váš život oplýva bohatostí nejen materialnych, ale i duchovních hodnot, aby ste jej mohli žít vždy štastně s hlubokým přesvědčením o jeho skutečném smyslu. Ať si jména našich obcí dobývají vždy jen úctu. To Vám přejeme z celého srdce...“