Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické ( náuka o erboch), vexilolagické ( náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.
Obec Višňové sa po prvý raz spomína r. 1392 ako patriaca čachtickému hradnému panstvu. Vo svojom neskoršom vývoji vystriedala viacerých vlastníkov – napospol významné šľachtické rody. Spomeňme len Ctiborovcov zo Ctiboric a Beckova, Orságovcov z rodu Gut Keled, v 17.stor. Erdodyovcov a v 18 stor. Forgáčovcov.
V európskej štátnej, mestskej, obecnej heraldike poznáme mnoho pozoruhodných hovoriacich erbov, vyjadrujúcich názov svojho nositeľa. Sú založené na pôvodnej heraldickej myšlienke obrazom vyjadriť meno. Je napokon známe, že meno, erb, či vlajka sú vo svojej podstate len rôznymi formami vyjadrenia toho istého obsahu. Na ilustráciu môžeme uviesť niekoľko príkladov hovoriacich erbov, tak napríklad Pionako, či Mníchov majú vo svojich znakoch mnícha, Lyon leva, Turín tura, Oxford vola, Florencia kvet (fiore-kvet), z našich miest a obcí majú Levice a Levoča vo svojich erboch levov, Turany a Stará Tura turov, Žarnovica žarnov, Chmeľnica a Chmeľovec chmeľ, Sebechleby i Horné Chlebany chlieb, Lúky kosca, Rybany a Mútne ryby, Hrušovany hrušku… Ak máme spomenúť niektoré erby miest a obci s hovoriacim symbolom stromu, môžu nám ako príklad poslúžiť erby Dubnice, či Dubodielu duby, Brezovej pod Bradlom, ale aj Podbrezovej s brezou, Lipán so siedmimi lipami a viaceré ďalšie. Vo všetkých prípadoch ide o pozoruhodné erby, ktorým nechýba potrebný heraldický vtip. Sú navyše ľahko zapamätateľné a to tiež nie je zanedbateľná výhoda.
S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie prirodzené sfarbenie – oblá pažiť a strom sú zelené, višne prirodzene červené. Vzhľadom na väčšie množstvo erbov s motívom zeleného stromu v striebornom štíte je vhodné do štítového poľa erbu Višňového zvoliť farbu zlatú.
Erb obce Višňové vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu s červenými plodmi.
Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbarni miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Višňové v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.
V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá.
Pri čierno – bielom vyjadrení farieb sa zelená vyjadrí šikmým, červená zvislým šrafovaním a zlatá bodkovaným.